Zmeny vnímania chuti u onkologického pacienta

Abstrakt

Poruchy chuti sú častým javom opisovaným v dospelej populácii, ktorý môže byť následkom mnohých príčin (endokrinné či metabolické abnormality, neurologické poruchy, úrazy hlavy, infekcie, medikamentózna liečba, starnutie). Zmeny vnímania chuti sa tiež považujú za jeden z najnápadnejších vedľajších účinkov chemoterapie u pacientov liečených pre nádorové ochorenie. Rovnako sú opísané aj účinky rádioterapie na oblasť hlavy a krku, ktoré môžu spôsobiť ovplyvnenie chuti priamym poškodením chuťových buniek, chuťových pohárikov a slinných žliaz. Zdá sa však, že zmeny vnímania chuti u onkologických pacientov nesúvisia len s podstupujúcou liečbou, ale aj s prítomnosťou samotného nádorového ochorenia. Bez ohľadu na etiológiu zmeneného vnímania chuti dochádza u týchto pacientov k významnému ovplyvneniu kvality života. Lepšie pochopenie vzniku a vývoja chuťových zmien u pacientov s nádorovým ochorením a v priebehu protinádorovej liečby môže umožniť poskytnúť prispôsobenú podporu týmto pacientom.

Kľúčové slová: zmeny chuti, nádorové ochorenie, zápalový proces, anorexia, výživa

Úvod

Poruchy chuti sú častým javom opisovaným v dospelej populácii, ktorý môže byť následkom mnohých príčin (endokrinné či metabolické abnormality, neurologické poruchy, úrazy hlavy, infekcie, medikamentózna liečba, starnutie). Od normálneho vnímania chuti odlišujeme rôzne typy abnormalít v zmysle zníženej až vymiznutej chuťovej funkcie (hypo-/ageusia), zmenené vnímanie chuti (dysgeusia), nepríjemné vnímanie chuti všeobecne príjemnej pochutiny (aliageusia) alebo pôsobením chuťovej halucinácie bez chuťového stimulu (fantogeusia).(1) Rozlišujeme päť základných chutí – sladkú, kyslú, horkú, slanú a chuť umami. Posledná chuť sa nazýva tiež chuť glutamátu a vyvolávajú ju potraviny bohaté na proteíny (mäso, syry, morské riasy, sušené paradajky, sójová omáčka).(2) Medzi faktory modulujúce vnímanie chuti patria genetické variácie, ktoré vedú k individuálnym rozdielom vo vnímaní horkosti a umami(3, 4), či hustota fungiformných papíl jazyka, ktorá sa v prípade zvýšenia spája s vyšším počtom chuťových pohárikov, čo vedie k vnímaniu vyššej chuťovej intenzity.(5) Chemosenzorické vnímanie tiež ovplyvňuje množstvo a zloženie slín(6), ľudská fyziológia v zmysle spracovania potravy a množstva uvoľnenej arómy(7), pohlavie (ženy sú vnímavejšie na sladkú a horkú chuť)(8) a vek (u mladších jedincov sú poruchy chuti zaznamenávané zriedkavejšie)(9). Zmyslové systémy sú schopné detegovať jemné zmeny teploty okolia v dôsledku koordinovaného úsilia termosenzorických neurónov. Na úrovni primárneho aferentného nervu sa na miestach, kde sa tepelné podnety prevádzajú na neuronálnu aktivitu, nachádzajú TRP kanály citlivé na teplotu.(10)

Zmeny vnímania chuti u onkologického pacienta

Zmeny vnímania chuti sa považujú za jeden z najnápadnejších vedľajších účinkov chemoterapie u pacientov liečených pre nádorové ochorenie.(11) Účinkom cytostatík sa pripisujú zvýšené detekčné prahy pre jednotlivé chute,(12) ako aj neustále vnímanie kovovej chuti.(13) V tejto etiológii sa diskutuje o poškodení chuťových pohárikov cytotoxickými látkami a narušenie procesov obnovy týchto buniek.(14) Steinbach a kol. zaznamenali zníženie chuťovej fun­kcie u žien liečených karboplatinou pre karcinóm prsníka či vaječníka(15), Jpma a Boltog a kol. zas evidovali znížené vnímanie slanej chuti u pacientov liečených pre testikulárne nádory a karcinóm prsníka.(16, 17) Zmeny chuťového vnímania boli tiež opísané pri liečebných režimoch na báze fluoropyrimidínov, platinových derivátov, gemcitabínu či irinotekánu, ale aj monoklonálnych protilátok ako bevacizumab, panitumumab, trastuzumab či lapatinib.(18)

Rovnako sú opísané aj účinky rádioterapie na oblasť hlavy a krku, ktoré môžu spôsobiť ovplyvnenie chuti priamym poškodením chuťových buniek, chuťových pohárikov a slinných žliaz.(19) Znížená tvorba slín je predispozíciou na orofaryngeálne infekcie, ktoré môžu ďalej zhoršovať chuťové funkcie.(20) Rozsah tohto poškodenia do značnej miery koreluje s dávkou žiarenia pre jazyk. Keďže chuťové bunky sa neustále obmieňajú, narušená chuťová funkcia sa môže po ukončení radiačnej liečby časom obnoviť.(19)

Zdá sa však, že zmeny vnímania chuti u onkologických pacientov nesúvisia len s podstupujúcou liečbou. Shalk a kol. vo svojej pilotnej štúdii preukázali, že pacienti s nádorovým ochorením vykazujú výrazne zvýšené prahové hodnoty chuti pre sladké, slané a umami v porovnaní so zdravými kontrolami, pričom neboli zaznamenané významné rozdiely v detekcii chutí medzi liečenými a neliečenými onkologickými pacientmi. Zároveň nebol pozorovaný ani zásadný rozdiel v rozpoznávaní chutí pacientov s predchádzajúcou či súčasne prebiehajúcou liečbou. Dôvodom je zrejme systémový zápalový proces prebiehajúci pri nádorovom ochorení.(18) Zápal indukovaný lipopolysacharidom vedie k zníženej proliferácii progenitorových chuťových buniek a skracuje životnosť buniek chuťových pohárikov.(21) V literatúre existujú dôkazy o narušenej detekcii trpkosti, teda rozpoznávania kyslej a horkej chuti u onkologických pacientov.(15) Niektoré štúdie naznačujú, že horká chuť by mohla byť potenciálne regulovaná prostredníctvom signálnych dráh TNF (tumor necrosis factor), jeho vyššia koncentrácia v dôsledku zápalových a nádorových procesov by teda mohla viesť k zníženiu prahových hodnôt pre horkosť.(22) V už uvádzanej pilotnej štúdii nebolo preukázané, že by hodnota CRP a počet leukocytov mali akýkoľvek vplyv na detekciu chuti. V priebehu nádorového ochorenia sa však uvoľňuje veľa prozápalových cytokínov indukujúcich zápalové procesy, ktoré môžu prispieť k poruchám chuti narušením rôznych fáz diferenciácie alebo degradácie chuťových buniek. Potvrdená bola aj korelácia poklesu albumínu so zníženým vnímaním slanej chuti.(18) Toto zistenie je podporené aj údajmi od Lynch a kol., ktoré poukazujú na súvislosť medzi nízkymi hladinami albumínu v sére, nízkym príjmom sodíka a bielkovín a zmenou vnímania chuti.(23)

Bez ohľadu na etiológiu zmeneného vnímania chuti dochádza u týchto pacientov k významnému ovplyvneniu kvality života. Narušenie tejto senzorickej funkcie môže viesť k zníženému príjmu potravy, respektíve príjmu energeticky a nutrične nevyhovujúcej stravy, čo môže mať nepriaznivý vplyv na nutričný stav pacienta.(24) Na stave výživy sa u onkologického pacienta spolupodieľa už prítomnosť samotného nádorového ochorenia, ktoré spôsobuje poruchy metabolizmu bielkovín, systémový zápalový proces a katabolizmus. Kombinácia týchto faktorov v rôznej miere podporuje nutričný deficit a jeho pretrvávanie, čo môže mať za následok aj priame negatívne ovplyvnenie prognózy.(18)

Neoddeliteľnou súčasťou onkologickej starostlivosti by preto mal byť aj nutričný skríning nasledovaný adekvátnym nutričným poradenstvom. Základom je liečba nádorovej anorexie proteínovou substitúciou, ktorá potenciálne povedie aj k úprave poruchy chuti(25), čo je však predmetom ďalšieho skúmania. Dôležitú úlohu hrá testovanie glutamátu ako prediktora príjmu bielkovín, keďže umami je indikátor obsahu bielkovín v potrave.(26) Zdá sa, že dokonca existuje aj korelácia medzi zníženým vnímaním umami a zníženou konzumáciou mäsových výrobkov u pacientov s nádorom. Glutamát má tiež stimulačný účinok na chuť do jedla a produkciu slín(27), posúva prah vnímania slanosti, a teda prispieva k plnohodnotnejšej strave.(28)

Okrem proteínovej substitúcie vo forme orálnych nutričných suplementov môže mať významný vplyv aj výber na základe preferencie chutí. Rôznorodá ponuka perorálnych nutričných produktov pomáha pacientovi v užívaní tejto enterálnej výživy, a tak dosiahnuť želaný nutričný príjem, čím podporuje cielený klinický výsledok.(29) Pre pacientov trpiacich zmenami vnímania chuti sú dostupné prípravky na popíjanie, ktoré sú vnímané na princípe pocitu tepla a chladu, pričom konkrétne príchute si vybrali samotní onkologickí pacienti.(30)

Česká pracovná skupina nutričnej starostlivosti v onkológii vydala praktického sprievodcu, v ktorom sú okrem iného zhrnuté stručné odporúčania úpravy režimových opatrení pri zmenách vnímania chuti (tabuľka č. 1).

Záver

Lepšie pochopenie vzniku a vývoja chuťových zmien u pacientov s nádorovým ochorením a v priebehu protinádorovej liečby môže umožniť poskytnúť prispôsobenú podporu týmto pacientom. Tá sa líši s ohľadom na výkyvy vnemových schopností a dôsledky, ktoré to má na rôzne aspekty kvality života. Nutričný skríning nasledovaný adekvátnym nutričným poradenstvom by mal byť integrálnou súčasťou liečby onkologického pacienta v priebehu celého ochorenia.

MUDr. Barbora Dobiašová
II. Onkologická klinika LK UK a NOÚ Bratislava
E-mail: barbora.dobiasova@nou.sk

LITERATÚRA
1. Liu, G., Zong, G., Doty, R. L., Sun, Q. Prevalence and risk factors of taste and smell impairment in a nationwide representative sample of the US population: a cross-sectional study. BMJ Open 2016; 6:e013246.
2. Zhang, Y., Venkitasamy, C., Pan, Z., et al. Novel Umami Ingredients: Umami Peptides and Their Taste. J Food Sci 2017; 82:16.
3. Kim, U. K., Drayna, D. Genetics of individual differences in bitter taste perception: lessons from the PTC gene. Clin Genet 2005;67: 275 – 80.
4. Shigemura, N., Shirosaki, S., Sanematsu, K., Yoshida, R., Ninomiya, Y. Genetic and molecular basis of individual differences in human umami taste perception. PLoS One 2009;4:e6717.
5. Drareni, K., Bensafi, M., Giboreau, A., Dougkas, A. Chemotherapy-induced taste and smell changes influence food perception in cancer patients. Support Care Cancer. 2020 Sep 1. doi: 10.1007/s00520-020-05717-1. Epub ahead of print. PMID: 32870414.
6. Neyraud, E., Palicki, O., Schwartz, C., Nicklaus, S., Feron, G. Variability of human saliva composition: possible relationships with fat perception and liking. Arch Oral Biol 2012;57: 556 – 66.
7. Flaherty, T. J., Lim, J. Individual differences in retronasal odor responsiveness: effects of aging and concurrent taste. Chemosens Percept 2017;10: 91 – 103.
8. McGreevy, J., Orrevall, Y., Belqaid, K., Wismer, W., Tishelman, C., Bernhardson, B. M. Characteristics of taste and smell alterations reported by patients after starting treatment for lung cancer. Support Care Cancer 2014;22: 2635 – 44.
9. Doty, R. L., Kamath, V. The influences of age on olfaction: a review. Front Psychol 2014;5.
10. Liedtke WB, Heller S. TRP Ion channel function in sensory transduction and cellular signaling cascades. CRC Press/Taylor & Francis, 2007;13, 177 – 189.
11. Lindley, C. et al (1999) Perception of chemotherapy side effects cancer versus noncancer patients. Cancer Pract 7(2): 59 – 65.
12. Boltong, A., Keast, R. The influence of chemotherapy on taste perception and food hedonics: a systematic review. Cancer Treat Rev. 2012;38(2): 152 – 163.
13. Jpma, I. et al., Metallic taste in cancer patients treated with chemotherapy. Cancer Treat Rev, 2015. 41(2): 179 – 86.
14. Barlow, L. A. Progress and renewal in gustation: new insights into taste bud development. Development. 2015;142(21): 3620 – 3629.
15. Steinbach, S. et al., Qualitative and quantitative assessment of taste and smell changes in patients undergoing chemotherapy for breast cancer or gynecologic malignancies. J Clin Oncol 2009; 27(11): 1899 – 1905.
16. Boltong, A. et al. A prospective cohort study of the effects of adjuvant breast cancer chemotherapy on taste function, food liking, appetite and associated nutritional outcomes. PLoS One 2014; 9(7): e103512.
17. Jpma, I. et al. Changes in taste and smell function, dietary intake, food preference, and body composition in testicular cancer patients treated with cisplatin-based chemotherapy. Clin Nutr Edinb Scotl 2016. https://doi.org/10.1016/j.clnu.2016.10.013.
18. Schalk, P., Kohl, M., Herrmann, H. J., Schwappacher, R., Rimmele, M. E., Buettner, A., Siebler, J., Neurath, M. F., Zopf, Y. Influence of cancer and acute inflammatory disease on taste perception: a clinical pilot study. Supportive care in cancer : official journal of the Multinational Association of Supportive Care in Cancer 2018; 26(3): 843 – 851.
19. Deshpande, T. S., Blanchard, P., Wang, L., et al. Radiation-Related Alterations of Taste Function in Patients With Head and Neck Cancer: a Systematic Review. Curr Treat Options Oncol 2018; 19:72.
20. Mossman, K., Shatzman, A., Chencharick, J. Long-term effects of radiotherapy on taste and salivary function in man. Int J Radiat Oncol Biol Phys 1982; 8:991.
21. Cohn, Z. J., et al. Lipopolysaccharide-induced inflammation attenuates taste progenitor cell proliferation and shortens the life span of taste bud cells. BMC Neurosci. 2010;11:72.
22. Feng P, et al. Regulation of bitter taste responses by tumor necrosis factor. Brain Behav Immun. 2015;49: 32 – 42.
23. Lynch, K. E., et al., Altered taste perception and nutritional status among hemodialysis patients. J Ren Nutr, 2013. 23(4): 288 – 295.
24. De Vries, Y. C. et al. Altered food preferences and chemosensory perception during chemotherapy in breast cancer patients: a longitudinal comparison with healthy controls. Food Qual Prefer 2018; 63: 135 – 143.
25. Tsutsumi, R., et al. Albumin-normalized serum zinc: a clinically useful parameter for detecting taste impairment in patients undergoing dialysis. Nutr Res. 2014;34(1): 11 – 16.
26. Masic, U., Yeomans, M. R. Monosodium glutamate delivered in a protein-rich soup improves subsequent energy compensation. J Nutr Sci. 2014;3:e15.
27. Uneyama, H., et al. Contribution of umami taste substances in human salivation during meal. J Med Investig. 2009;56(Suppl): 197 – 204.
28. Mouritsen, O. G. Umami flavour as a means of regulating food intake and improving nutrition and health. Nutr Health. 2012;21(1): 56 – 75.
29. Stratton, R. J., Elia, M. Encouraging appropriate, evidence-based use of oral nutritional supplements. Proc Nutr Soc. 2010; 69(4): 477 – 487.
30. De Haan, J. J., Moshage, Y., Kluifhooft, D., et al. Impact of taste alterations during systemic anti-tumour therapy on the liking of oral nutritional supplements with adapted flavours. Ann Oncol. 2018 Oct; 29(8): 603 – 640.